reklama

Vojvodinskí Slováci, alebo ako sa dostali Slováci do Juhoslávie

Keď sa povie Slovenská migrácia tak je v súčasnosti spojovaná s krajinami ako Nemecko, Rakúsko, alebo Anglicko. Slováci majú avšak bohatú históriu migrácie a jednou z nich je aj migrácia do Vojvodiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Slovenská migrácia ma dlhú históriu. Slováci vždy opúšťali svoju krajinu z dvoch dôvodov: a to zárobok a prísľub lepšieho života. Z týchto dôvodov mnohí ľudia odchádzajú zo Slovenska doteraz. Najlepšie to môžeme vidieť na prípade Anglicka v ktorom podľa odhadov úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vzrástol počet Slovákov z 1000 v roku 1991 na 90 000 v roku 2008. Za lepším sa sťahovali aj Slováci, ktorých potomkovia žijú v dnešnej Vojvodine.

 Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem

 Prví vojvodinskí Slováci začali osídľovať „tzv“. dolnú zem už na začiatku 18. storočia. Dôvody na osídľovanie dolnej zeme môžeme vystopovať ešte do 17. storočia kedy Uhorsko spustošilo Turecké vojsko. V dôsledku úteku pred Turkami sa tak Dolné Uhry vyľudnili. Z toho dôvodu boli vtedajšie Horné Uhry (Slovensko) preľudnené a v niektorých horských oblastiach (Orava) bol až hladomor. Navyše v tedajších orných Uhroch bol neprimeraný počet šľachty čo zapríčiňovalo veľké daňové zaťaženie poddanstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Situácia sa zmenila až Satmárskym mierom v roku 1711. Nastalo znovuosídlovanie dolnej zeme. To sa odohrávalo v troch etapách 1690 – 1710, 1711 – 1740 a 1740 – 1790. Pričom prvé rozmedzie rokov môžeme považovať za akúsi pred etapu kolonizácie, kedy Slováci z Oravskej, Liptovskej, Trenčianskej a Zvolenskej stolice osídľovali Novohradskú stolicu. V druhej etape nasledovala kolonizácia osád v Maďarsku po Satmárskom mieri. Do Vojvodiny sa Slováci dostali v tretej etape kolonizácie. Tu sa usídlili v Báčke, Banáte a Srieme. Za určitý medzník môžeme považovať rok 1745, kedy na Futockom panstve v južnej Báčke vo Vojvodine založili slovenskí poddaní prvú slovenskú obec Petrovec. V roku 1770 Slováci následne kolonizujú Sriem. Po roku 1790 Slováci osídľovali ďalej obce v terajšom Chorvátsku a Rumunsku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Slovenská migrácia v Uhorsku
Slovenská migrácia v Uhorsku (zdroj: Samuel Filadelfi)

 Sťahovanie bolo podporené snahou o zaľudnenie daného územie daňovými prázdninami na tri roky. Okrem finančných dôvodov sa Slováci sťahovali aj z dôsledku náboženského prenasledovania, keďže väčšina kolonistov bolo evanjelického vierovyznania.

Pôsobenie Slovákov vo Vojvodine

 Takto postupne vo vojvodine vznikla jedna z najväčších a najkompaktnejších Slovenských enkláv. Slováci si do novej domoviny toho väčšinou nepriviezli veľa, ale to čo si priviezli so sebou z domoviny im nikto nezobral - jazyk a národnosť. Slováci vo Vojvodine v 19. storočí začali aktívne pôsobiť na poli kultúry. V roku 1845 bola založená prvá knižnica v Petrovci a v roku 1866 bola premiéra prvého divadelného predstavenia. V 20. storočí sa Slováci naďalej kultúrne rozvíjali v roku 1902, vychádza prvý Slovenský Vojvodinský časopis - Dolnozemský Slovák.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ďalší rozvoj Slovenskej menšiny nastáva po rozpade Rakúsko – Uhorska a vzniku Juhoslovanského Kráľovstva, kedy už v roku 1919 vzniká v Petrovci Slovenské gymnázium ako aj kníhtlačiareň. V roku 1920 začínajú vychádzať v Petrovci noviny Národná jednota a v roku 1932 vzniká Matica Slovenská v Juhoslávii. 

 Tento rozvoj zastavila druhá svetová vojna, kedy sa Slováci ocitli rozdelení rovnako ako celá Juhoslávia. No rovnako ako Slováci v ich rodnej vlasti aj Slováci vo Vojvodine sa rozhodli na odpor. Najprv ako oddiely partizánov v Báčke a Banáte a následne v Srieme. Z týchto oddielov neskôr vzniká v roku 1943 Slovenská rota Juraja Jánošíka, ktorá potom zanedlho vznikla ako štvrtá rota druhého práporu I. vojvodinskej údernej brigády 16. Vojvodinskej divízie. Vyvrcholením organizovanosti Slovákov Vojvodiny v národnooslobodzovacom hnutí bolo založenie XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády 11. novembra 1944 v oslobodenom Petrovci. (O problematike Slovákov v 2.S.V. budem písať v nasledovnom článku)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po druhej svetovej vojne dochádza k ďalšiemu rozvoju kultúry, aj keď došlo k zavretiu Matice Slovenskej v Juhoslávii v roku 1948.Na druhej strane bolo v roku 1949 otvorené Slovenské múzeum. V roku 1989 výtvarná zložka múzea prešla do Galérie Zuzky Medveďovej.

 V rámci rozvoja kultúry začalo vychádzať viacero nových novinových tlačív ako Hlas ľudu (1944), Nový život (1970), Vzlet (1970).Ďaľší krok vo vývoji kultúry bolo zaradenie vysielania v Slovenskom jazyku v Rádiu Nový Sad(1975) a slovenského programu v TV Nový Sad (1975). Za zmienku stojí aj začatie výučby Slovakistiky na Filozofickej fakulte (1961).

 Deväťdesiate roky pre Slovákov v Juhoslávii boli zložité rovnako ako pre celú Juhosláviu. No v kultúrnom živote znamenali rozvoj. Svoju činnosť obnovila v roku 1990 matica Slovenská a od roku 1992 sa konajú obnovené Slovenské národné slávnosti. Deväťdesiate roky priniesli zo sebou avšak aj odchod inteligencie na Slovensko a do zahraničia.

 Začiatok 21. storočia znamenal pre Vojvodinských Slovákov ďalší pobyt v turbulentnej krajine , ktorá niekoľkokrát zmenila svoje zriadenie, najprv v ZR Juhoslávia, neskôr v štátnom zväzku Srbska a Čiernej Hory a následne v Republike Srbsko. Napriek turbulentným časom Slováci pokračovali v udržiavaní Slovenskej kultúry a v roku 2008 vznikol Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

 Politická rozvrátenosť v Srbsku mala za následok odchod Slovákov z Vojvodiny, kdežto v roku 2002 vo Vojvodine žilo 56 637 Slovákov sčítanie ľudu v roku 2011 zaznamenalo pokles na 50 321. To je jasný pokles počtu Slovákov, pričom najviac Slovákov bolo vo Vojvodine v roku 1961 s počtom 73 830 a odvtedy sa ich počet neustále zmenšoval.

 Do dnešného dňa si Slováci vo Vojvodine napriek vojnám, ideológiám a odtrhnutiu od svojej vlasti udržali vlastnú kultúrnu identitu, zatiaľ čo dosť Slovákov na Slovenku na danú menšinu zabudla. Týmto článkom by som im chcel dať pozornosť ktorú si zaslúžia.

Pre viacej informácii os Slovenskej migrácii odporúčam si prečítať prácu Samuela Filadelfiho z ktorého čerpá aj tento článok: http://www.klaudyan.cz/dwnl/2011201201/02_Filadelfi.pdf

Pre viacej informácii o Slovákoch vo Vojvodine odporúčam navštíviť stránku Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov: http://www.slovackizavod.org.rs/

Tibor Kališ

Tibor Kališ

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Politológ, hráč, chalupár, akvarista... tieto štyri slová ma asi najviac charakterizujú. Pričom prvé dve sa najviac prelínajú... ved kto by už nechcel byť El Prezidente? Zoznam autorových rubrík:  PolitikaLetectvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu